Vo svojej mysli sa ohliadam...spätný pohľad mi ponúka obrazy radosti, zanietenia, výziev (profesionálnych aj osobných), strachu, dojatia aj sĺz, zadosťučinenia, vnútorného naplnenia, vyčerpania, novej energie a nesmiernej vďaky...

Krásny kolobeh. Rezonuje vo mne príliš veľa. Naši žiaci so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami, ktorým som mala možnosť pomáhať. Prostredníctvom zažitia vlastného úspechu objavovali počas individuálnych aj skupinových stretnutí svoje schopnosti, talenty, radosť z vedomostí. Rodičia, pre ktorých som svojim postojom mohla byť spriaznenou dušou, situácie, ktoré ma smerovali k sebarozvoju, trpezlivosti a pokore. Uplynulý rok mi daroval možnosti, kde som zažila svoju hodnotu, kde zo seba dávať doslova padalo na úrodnú pôdu...Som vďačná za situácie, ktoré ma učili komunikovať bez počúvania svojho Ega, učili ma prijímať druhých takých, akí sú (uvedomujúc si svoje slabosti). Ľudia – každý jeden, kto bol počas roka mojou súčasťou, s kým som mohla zdieľať čas, to všetko ma formovalo...

Mám nesmierne veľa krásnych zážitkov. Z práce. Ja chodím do práce šťastná...a to je veľa.

Pre mňa je tento školský rok výnimočný tým, že sa musím rozlúčiť so žiakmi, ktorých som učila 9 rokov a 5 rokov som im bola triednou učiteľkou. Musím konštatovať, že to nebolo vždy jednoduché, ale v konečnom dôsledku sa lúčim s úžasnými mladými ľuďmi, vybavenými a pripravenými do života stredoškolákov. Myslím si, že vzájomná snaha, komunikácia a tolerancia medzi žiakmi a učiteľmi, priniesli svoje ovocie. Zažili sme situácie, ktoré preskúšali našu trpezlivosť a vytrvalosť..., ale predovšetkým veľa pekných, spoločných chvíľ, na ktoré budem rada spomínať, zostanú mi v srdci a to je pre mňa asi to najdôležitejšie. Želám mojim deviatakom veľa úspechov v ďalšom štúdiu i v osobnom živote. 

Školský rok 2021/22 bol pre mňa plný výziev a prekvapení. Prvýkrát vo svojej učiteľskej kariére som sa stala triednou učiteľkou. Moja 5.B trieda je veľká čo do počtu žiakov, ale aj rozmanitosti charakterov. Učíme sa spolu fungovať a vychádzať ako celok a postupne sa nám to čoraz viac darí. Zároveň sa aj ja učím od mojich žiakov - napríklad, ako sa starať o nášho triedneho miláčika škrečka Katty. Teším sa na ďalší spoločný školský rok.

Môj školský rok začal o čosi neskôr, až koncom septembra, keď som nahradil kolegyňu, ktorá bola dlhodobo PN. Okrem minuloročnej informatiky som teda začal učiť aj hodiny techniky. Útočiskom na hodinách techniky sa nám stala dobre vybavená dielňa. Žiaci sa učili narábať s náradím, často ma aj prekvapili svojimi zručnosťami. Tieto hodiny sa stali veľmi praktickými. Tým, že si žiaci dané predmety vedeli chytiť a vyskúšať, obohatili svoje vnímanie o ďalší zo zmyslov. Aj preto dúfam, že tieto hodiny boli pre nich príjemným osviežením. Potešili predovšetkým projekty, ktoré robili v menších skupinách, ale aj druhostupňový projekt renovácie lavičiek či zapojenie sa do celoobecnej brigády zberu odpadkov.

Ďalšou zmenou bolo pre mňa rozšírenie úväzku, čo znamenalo, že spoločnosť na hodinách mi robili všetky triedy naprieč druhým stupňom. Bolo zábavné vidieť rozdiely v správaní žiakov v jednotlivých triedach. Zdalo sa, že každá trieda má akúsi identitu, a ku každej bolo treba pristupovať trochu inak. 

Hodiny informatiky sme trávili v učebni a prechádzali jednotlivými témami podľa sylabov. V dnešnej dobe sú informačné technológie úzko späté so žiakmi už od veľmi raného detstva, preto mnohí žiaci pracovali na hodinách s nadšením a ľahkosťou. Považoval som za dôležité snažiť sa ich viesť k hľadaniu, skúšaniu krokov bez strachu z robenia chyby, a tiež k dôrazu na zdroj informácií. Chceme vychovávať žiakov, ktorí nebudú ľahko manipulovateľní nástrahami internetu. Je to výzva, ktorá stojí za to.  

Tento školský rok bol mojim druhým rokom pôsobenia na Základnej škole v Lozorne. Keďže som už poznal priestor, žiakov a kolegov, môžem napísať, že všetko bolo v tomto smere jednoduchšie. Výučba Anglického jazyka v 5., 6., 7., 8. a 9. ročníku prebiehala v poriadku a to isté môžem povedať o výuke Občianskej Náuky v 7. a 8. ročníku.

V rámci anglického jazyka som so 6., 7., 8. a 9. ročníkom som postupoval konverzačným spôsobom výučby a žiaci zvládali učivo s prehľadom. Trochu komplikovanejšie to bolo s 5. ročníkom. Nedarilo sa mi aplikovať konverzačný spôsob a so žiakmi sme sa museli venovať základom gramatiky. Pevne verím, že v nasledujúcom školskom roku „odbúrame“ používanie slovenčiny počas lekcii.

Novou kapitolou v mojom učiteľskom živote bola spolupráca s International House Bratislava v rámci projektu Erasmus+, umožňujúcom mobilitu žiakov. Vďaka tejto kooperácii sa nám podarilo zorganizovať na prelome Mája a Júna, mobilitu našich desiatich žiakov do Turecka (Istanbul) na základnú školu Toki Fenertepe Ortaokulu. Bol to magický zážitok nie len pre žiakov, ale aj pre nás pedagógov. Budem mať veľkú radosť, ak budú môcť naši žiaci v budúcnosti vycestovať do zaujímavých krajín vďaka programu Erasmus+.

Speváci zo Superar Lozorno zavŕšili koncertnú sezónu dychberúcim vystúpením na hlavnom pódiu Festivalu Sziget v Budapešti 🇭🇺 Bolo to neuveriteľne silné. Do jedného telesa sa spojili zbory zo Slovenska, Maďarska a Rakúska a náročné festivalové publikum si maximálnej miere. Videá a fotky hovoria samy za seba 🎶

Iba teraz nastúpili do školy a už z nich budú druháci. Zažili sme toho mnoho: písanie do piesku, šiškovú matematiku a iné. Na vyučovanie ku nám prišla na návštevu Pippi Dlhá Pančucha. Starali sme sa o motýle. Spoločne sme si upiekli Bublaninu starej mamy. Spolu s učiteľkou Lenkou sme si vyskúšali hrať na nezvyčajné nástroje a naučili sme sa rôzne hudobné hry.

Na chvíľu sa zastaviť a vyrušiť z každonného rytmu, pozrieť sa z nadhľadu na pozítne aj negatívne, čo priniesol uplynulý rok. V svetle každonenných povinností nás učiteľov a zároveň rodičov na to nebýva priestor a nie je to tak jednoduché. A práve preto je to tak dôležité. Dnešná doba zvádza k trendu zjednodušovať a zefektívňovať. Šetriť čas. Povrchnosť a konzum sa stali súčasťou života väčiny z nás. Je smutné sledovať upadajúci záujem žiakov o nové a nepoznané, pretože všetky informácie sú tak ľahko dostupné a prestávajú byť cenené. V spleti nových informácii, ktorými sú naše deti kŕmené je naozaj nemožné z ich pohľadu rozlišovať a triediť, ktoré sú správne, potrebné alebo pravdivé. Náš vzdelávací systém so sebou nesie už desaťročia strarý model, ktorý len s veľkými ťažkosťami súperí s farebnosťou sociálnych sietí, ktoré masírujú mozgové závity detí. Už J.A Komenský povedal, že žiak nie je nádoba , ktorú treba naplniť ale pochodeň, ktorú treba zapáliť.

Matematika je síce postavená dopopredia záujmu vzdelávacieho systému, je súčasťou prijímacích pohovorov, prestupuje všetkými predmetmi, ale jej obľúbenosť u žiakov je väčšinou na chvoste školských predmetov. V tomto školskom roku som vyučovala tento predmet vo viacerých ročníkoch a preto som mala priestor sledovať žiakov na týchto hodinách vo väčšej miere ako uplynulé roky. Aj tento rok priniesol znova viac neštandartných udalostí, ktoré neboli zvyčajnou súčasťou bežného školského roka posledných dekád a žiaci, ale aj my učitelia sme museli pod tlakom vojny na Ukrajine doznievajúcej korony podávať stále rovnaký keď, nie lepší výkon. Vyčerpanie, ktoré sme cítili koncom minulého školského roka sa stalo ako keby bežnou súčasťou našich životov a museli sme prijať nový stav mysle - ohrozenie vojnou. A kedže inteligenicia je schopnosť prispôsobiť sa, tak sme sa prispôsobili. Prehodnocovali sme spoločne priority, dôležitosť aktivít a preberaných tématických celkov. Keď prišla korona v minulom školskom roku som musela zredukovať učivo takým spôsobom , aby bolo možné vyučovať na diaľku a hľadať nové spôsoby učenia. A teraz znova pri vzniknutej hrozbe a pribudnutí nových žiakov z Ukrajiny sa znova vo mne otvorila táto téma. Je vôbec obsahvo potrebné vzdelávať našich žiakov do hĺbky a nie je potrebnejšie skôr prakticky ich pripraviť na reálne situácie a medzipredmetovo prepojiť prírodovedné predmety? Naučiť ich logicky myslieť a vedieť sa orientovať v informáciách dnešnej doby? Reforma nášho vzdelávacie systému je na vzostupe a všetci čakáme čo prinesie. Zatiaľ sa aspoň my učitelia snažíme o privádzanie našich žiakov k ochrane životného prostredia, ekológii, zodpovednosti a kritickému mysleniu.

Bohužiaľ aj v novom školskom roku sme sa sme sa kvôli ochoreniu covid 19 ocitli niekoľko krát v karanténe a to pre nás znamenalo dištančné online vyučovanie, s ktorým sme už nemali tento školský rok problémy.

Počas prezenčného vyučovania som pravidelne asistovala žiakom v 3.A triede na hodinách matematiky. Na začiatku každého polroka sme si s vyučujúcou učiteľkou stanovili cieľ, ku ktorému sme sa pod jej vedením s deťmi postupne približovali.

V marci sa situácia náhle zmenila z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine. Do triedy nám pribudli traja mládenci z Ukrajiny, ktorí boli ustráchaní a neistí, no v novom prostredí a kolektíve sa veľmi dobre adaptovali a zapadli tak do našej super zohratej 3.A. Snažili sme sa byť v pravidelnom kontakte s rodičmi, komunikovali sme o individuálnych potrebách detí.

Aj po ďalšom vyčerpávajúcom školskom roku si môžeme povedať SPOLU SME TO ZVLÁDLI ☺️ 

Školský rok 2021/ 2022 bol mňa, ako čerstvého absolventa vysokej školy, prelomový. Získala som svoju prvú prácu, ktorá je mojou vysnívanou, napĺňa ma a dodáva mi zmysel života. V práci učiteľky som sa našla, spájam v nej hneď niekoľko svojich osobných vlastnosti, ako organizačné schopnosti, zmysel pre poriadok a súlad, komunikáciu s ľuďmi, učenie k zodpovednosti a vzájomnej tolerancii či porozumeniu, lásku k deťom a prírode.

Vzhľadom na tieto vlastnosti, hlavne tie posledné, bolo pre mňa samozrejmosťou zapojiť sa do EKO aktivít školy, ktoré mala pod palcom pani učiteľka Veronika Chabrečková. Tá ma zasvätila, nie len do ich, ale aj do všedného chodu školy, školského dňa, triednictva, učiteľských povinností ale aj spomínaných EKO aktivít, za čo som jej nesmierne vďačná. Len vďaka nej som sa mohla stať plnohodnotnou súčasťou školy, ako takej, a Kolégia programu Zelená škola. Verím, že v budúcom školskom roku, to nebude inak. 

Na začiatku roka sme sa tešili na prvý normálny postpandemický rok s otázkou, čo horšie by nás mohlo postretnúť. Február spravil z rečníckej otázky reálnu a v tieni hrozby dôsledkov ukrajinsko-ruského konfliktu na ňu tí na najvyšších miestach do súčasnosti hľadajú odpoveď. 

Nielen oni. Pochádzam z generácie, ktorá vojnu pozná zo seriálu M*A*S*H a naše deti, pre ktoré najväčším ohrozením je strata WiFi signálu, si ju taktiež sotva dokážu predstaviť. Napriek tomu sa pre ne stala pred pár mesiacmi veľmi relevantnou.

Spočiatku ma síce prekvapil ich nezáujem o to, čo sa deje, no všetko sa zmenilo, keď sa v triedach objavili noví ukrajinskí spolužiaci. Doma s rodičmi začali naše decká zhromažďovať oblečenie a potraviny, v škole sme spoločne začali brainstormovať, akú psychickú a materiálnu podporu vieme novým spolužiakom poskytnúť.

O štyri mesiace neskôr sedíme s ôsmakmi a deviatakmi v autobuse domov z Oswiečimu a zatiaľ, čo pán učiteľ Popluhár zabáva autobus moderovaním „rádiošou“, ja rozmýšľam o tom, čo by dali väzni z tábora za to, aby mohli slobodne vykráčať hlavnou bránou tak, ako v to dopoludnie my. Keď som sledovala decká v tábore, ako si prezerajú fotky obetí, videla som, že pojem vojna pre nich zrazu dostáva ľudskú tvár, veľké dejiny sa menia na osobné a štatistiky na príbehy. Je azda lepší čas ako teraz, keď sami stoja pred výzvou utvoriť si názor na dianie okolo nich?

Písali sme zamyslenia, s ôsmakmi sme diskutovali... Decká kládli dobré otázky, spochybňovali aj podkladali argumenty a ja som mala pocit, že sa mi konečne darí pojem „kritického myslenia“ dostávať z odporúčaní na papieri do praxe v triede a naše decká sa v mixe faktov a hoaxov okolo nich nestratia. Tento rok ideme všetci na prázdniny trochu iní.

Pri obhliadnutí za týmto šk. rokom mi napadne myšlienka, že čo ešte príde a čo ma ešte môže prekvapiť. Tento školský rok bol opäť plný pozitívnych, ale aj negatívnych zážitkov a situácii. Bohužiaľ sme zažili aj smutné časy, ktoré súviseli so situáciu na Ukrajine. Prišli medzi nás deti, ktoré utekali pred vojnou, čo bolo pre mňa veľmi stresujúce a smutné. Myslím si, že sme spoločnými silami zvládli aj túto zaťažkávaciu a náročnú úlohu, a všetky deti z Ukrajiny sa majú u nás v škole dobre, a sú spokojné.  Taktiež pokračovala pandemická situácia v súvislosti s ochorením Covid-19, čo už zvládame s prehľadom. J

Zo dňa na deň som sa stala triednou učiteľkou 8.B. Trocha s obavami som sa pustila aj do tejto výzvy, ktorá je pre mňa ďalšou pozitívnou pracovnou skúsenosťou. Pozitívnou skúsenosťou bola aj príležitosť učiť občiansku náuku. Dúfam, že aj budúci školský rok mi bude umožnené pokračovať a ďalej viesť deti pri výchove k občianstvu. V neposlednom rade je pre mňa pozitívom aj skvelý kolektív v ktorom mám príležitosť pracovať a zažívať všetky momenty, ktoré nám život v škole prináša. Mojím prianím je, aby nasledujúci školský rok bol plný len pozitívnych momentov a hlavne veselých, a šťastných detí.

Aj v tomto školskom roku 2021/2022 sme zažili rôzne situácie. Či nám bežný chod opäť narúšala pandémia, resp. politická situácia vo svete. Ale zvládli sme to. Ja aj so svojimi prváčikmi.

Deti prišli plné očakávania a chuťou naučiť sa nové vedomosti, spoznať písmenká, naučiť sa písať, počítať,... .

Všetko sme spoločne a najmä hravou formou, čo bolo kľúčové pri príprave na vyučovanie. Hrou sa ľahko deti učia a preto by som touto cestou chcela aj poďakovať rodičom mojich žiakov o súčinnosť a spoluprácu.

Aj takto sme sa preplávali 1.ročníkom: 

V školskom roku 2021 / 2022 sa z našich piatakov stali šiestaci. Rok sme začali plní očakávaní, ale aj obáv, koľko dní strávime fyzicky v triedach. A tak aj bolo, kedže nastavené pandemické opatrenia poslali našich šiestakov do karantény ako prvých a v prvom polroku si ju niekoľkokrát zopakovali.

Napriek častým chýbaniam sme prežili rok dynamický a plný nových poznatkov. Na slovenčine sme sa učili rozoznať hoaxy, čítať dennú tlač, ale aj potrápiť sa nad diktátmi. Na geografii sme spoznali Afriku a Áziu.

Zorganizovali sme exkurziu do ZOO Zlín a koncoročný školský výlet do Family Parku v Rakúsku. Vybraní šiestaci mali možnosť spolu so žiakmi vyšších ročníkov zúčastniť sa na týždňovom pobyte v čarovnom Istanbule vďaka projektu Erasmus+, kde žiaci navštevovali tamojšiu základnú školu, spoznávali orientálnu kultúru a nadväzovali nové priateľstvá. 

Ani sme sa nenazdali a školský rok 2021/2022 je za nami. Pre mňa bol iný ako ten predchádzajúci. Bol tiež plný zmien, ale tréning koronových rokov nás pripravil na neočakávané. Na škole som už bola druhý rok a cítila som sa tu ešte viac ako doma. Náš výborný kolektív obohatený o niekoľko skvelých kusov spôsobil, že som sa každé ráno mohla tešiť do práce.

Pracovala som na pozícii pedagogický asistent pre deti v re-diagnostickom procese v predmete matematika na druhom stupni, aj ako pedagogický asistent na prvom stupni. Pokračovala som v započatej práci od minulého roka a väčšina “mojich detí” v re-diagnostickom procese sa tak mohla v rámci svojich možností pridať do prúdu ku svojim spolužiakom. Zažila som veľa krásnych “aha” momentov, nielen mojich, ale aj mojich žiakov. Veď čo môže byť krajšie a zaujímavejšie, ako keď nám konečne “dôjde” niečo, čomu sme dlho nerozumeli, nielen v matematika, ale aj v živote?

Medzi najkrajšie zážitky patrilo sledovať jedno dievčatko na prvom stupni, s predtým veľmi zlou dochádzkou zo sociálne slabšieho prostredia. Vďaka práci jej pani učiteľky triednej Henrietky, asistentky Simonky a verím, že aj vďaka mojej práci sa tak začala tešiť do školy, že každé ráno čaká pred budovou školy už od trištvrte na 7. Jej dochádzka je teraz výborná a v učive dobehla svojich spolužiakov. Pri nej som pochopila, čo je to navzdory vonkajším podmienkam, skutočná vôľa k učeniu. To dievčatko nám priam rozkvitlo pred očami.

Vďaka takýmto chvíľam verím, že naša práca v inkluzívnom tíme má zmysel. Nech je takýchto rozkvitajúcich detí, čím ďalej viac, nech kvitnú všetky naše deti ! 

Tento školský rok sa začal nesmelo, pretože nikto z nás nevedel, čo ho vlastne čaká. Boli chvíle ľahšie i ťažšie, ale popasovali sme sa s nimi a vyšli sme ako víťazi.

Dočkali sme sa uvoľnenia opatrení, a preto sme mohli v škole zorganizovať viaceré akcie, ktoré boli pre mňa i pre deti nezabudnuteľné. Jednou z nich bola NOC V KNIŽNICI, kde sme zažili dobrodružstvo, zábavu a niektorí aj adrenalín pri nočnej hre.

S mojou triedou sme si užili fantastický výlet do Family parku v Rakúsku a verím, že spoločných výletov bude na budúci školský rok ešte viac. 

Fyzika tento rok pokračovala v obmedzenom režime. Mňa ako učiteľa tešilo, že sa mi darilo zapájať multimediálne materiály nájdené počas pandémie aj do bežného vyučovania. Žiakov som s chuťou trápil nútením do práce s údajmi z experimentov, ktoré by sme z časových alebo technických dôvodov nevedeli na hodine uskutočniť.

Žiaci sa postupne učia prebrať zodpovednosť za tvorbu vlastných poznámok a zároveň vidieť ich význam. Preto musia používať zošity na písomkach lebo v nich majú poznačené údaje z meraní, s ktorými majú v rámci testu ďalej pracovať.

Siedmaci tento rok boli dobrí. Mali sme síce iba hodinu týždenne, a z niektorými sme túto hodinu mali ako poslednú hodinu v piatok, no aj tak sa zvládli do vyučovania zapájať dobrými otázkami aj odpoveďami.

S ôsmakmi v oboch triedach som si tento rok užil veľa zábavy najmä vďaka ich zmyslu pre humor a množstvu vtipov ktoré na hodinu priniesli.

S deviatakmi sme tiež mali hodinu fyziky týždenne. Napriek tomu že to nebol ich obľúbený predmet väčšina žiakov si poctivo plnila svoje vzdelávacie povinnosti co sa aj prejavilo na ich pozitívnom záverečnom hodnotení. 

Na začiatku školského roka čakala žiakov v triede dobrá čarodejnica Elvíra. Použila svoju čarovnú paličku a zaklínadlá, ktorými deti začarovala na šikovných a múdrych tretiakov. Jej čary a elixíry boli určite účinné, pretože žiaci sa pomerne rýchlo rozbehli a pustili sa do učenia s veľkou chuťou. Tá im vydržala až do konca školského roka. Vo všetkých čarovedách sa im dobre darilo.

Naučili sa čarovať s číslami, používať rôzne matematické kúzla a nakukli aj do čarovnej krajiny geometrie. Popasovali sa s vybranými slovami a nezľakli sa ani ohybných slovných druhov. Celkom dobre si porozumeli s anglicky hovoriacimi kamarátmi na hodinách anglického jazyka. Na mape Slovenska sa nestratili a na prírodovede spoznali nové zázraky prírody. Popri tom cvičili nielen svoj mozog, ale ohýbali aj ostatné časti tela. Počas celého roka si svedomite plnili svoje domáce úlohy, vypracovávali projekty a tak sa im podarilo na čarovnej metle priletieť až na mesiac – jún.

Verte, či neverte, možno v tom ani žiadne čary neboli.

Pri ohliadnutí sa za prežitým školským rokom mi napadne myšlienka, že bol v mojich očiach veľmi „nevšedný“. Plný pozitívnych i negatívnych informácií, dní kedy sa radosť striedala so smútkom zo sledovania aktuálnej situácie vo svete. Sivé pochmúrne dni však vystriedalo prenikavé svetlo v podobe našich žiakov, ktorí sú veľmi energickí, veselí a svojim humorom dokážu dodať v rýchlom čase dobrú náladu, o čom som sa mnohokrát presvedčila sama na spoločných hodinách, školských akciách a výletoch. Na hodinách výtvarnej výchovy sme vytvárali mnoho krásnych diel a výrobkov, ktoré mnohokrát potešili nielen učiteľov, ale aj rodičov. Veľmi ma teší, že aj naši štvrtáci medzi seba prijali nové tváre z Ukrajiny a podali im pomocnú ruku ako aj my učitelia pri ich adaptácii do nového školského prostredia. Zo srdca si prajem, aby nasledujúce obdobie, ktoré bude sprevádzať nás všetkých bolo plné radosti, dobrej nálady, nových príjemných zážitkov a celkovej pohody.      

Tento školský rok bol pre mňa špeciálny, pretože bol mojim prvým na ZŠ Lozorno. Prijala som funkciu zástupkyne riaditeľky pre 2. stupeň, žiakov druhého stupňa som učila chémiu, ktorú som predtým vyučovala na gymnáziu v Bratislave a pribrala som k tomu aj šiestacku fyziku.

Ťažiskovými udalosťami tohto školského roka pre mňa bolo získanie grantu od Nadácie ZSE v projekte Mágia Harryho Pottera, ktorý som využila na nákup chemikálií a laboratórneho vybavenia.

V rámci projektu zbližovania generácií obce sme získali príspevok od Nadácie 365, tento projekt sa skladá z mnohým podnetných aktivít naprieč generáciami v našej obci a ukončíme ho v septembri 2022.

Administrovala som Monitor 5 a 9 a podieľala som sa na administratívnych a iných úlohách v rámci riadenia chodu školy.

Som presvedčená, že chémia musí byť o praktických ukážkach aexperimentovaní a preto sa teším, že sa mi podarilo získať nové pomôcky, ktoré žiakom spestrili hodiny, vzbudili ich pozornosť a záujem. Pri vyučovaní chémie, ktorá je experimentálnou vedou, žiaci profitujú z toho, ak majú možnosť vidieť javy a procesy na vlastné oči, keď sa do procesu učenia zapoja viaceré zmysly a získavajú sa aj nové motorické zručnosti. Proces učenia je pre žiakov omnoho zaujímavejší, lepšie si veci pamätajú a získavajú aj mnohé zručnosti do praktického života.

Zároveň však treba dodať, že potreba špecializovanej učebne chémie je stále na stole a dúfam, že rekonštrukcia budovy ho čoskoro vyrieši.